Staronové kreslo

Ako ste iste všimli, mám rada aj veci z druhej ruky, či už na seba alebo do bytu. V tom druhom prípade radšej staršie kúsky a rada si ich obnovujem podľa chute a toho ako sa nám hodia do interiéru. Prvý takým kusom nábytku u nás doma bola klasická TON stolička No.14, ktorú máme dodnes a škrupinové kreslo od pána Jiráka.

Stále sa mi však k okrúhlym stolíkom pýtalo niečo tvarovo kubické a tak som sa začala obzerať po niečom novom. Zaujalo ma staršie kreslo, ktoré ani neviem, či je nejaký dizajnérom navrhnuté (teda určite bude ale neviem kým, môžem aspoň pátrať). Páčilo sa mi prevedením lakťových opierok, ktoré mi prišli atypické a nie úplne bežné, ktoré môžeme stretnúť pri väčšine retro kresiel.

Tie však boli už niekým prerábané a namiesto pôvodného nakolíkovania boli jednoducho zvonku privŕtané. To sak však vyriešilo tmelom na drevo a výsledným lazúrovým náterom. Čalúnenie sme si zobrali tentokrát na starosť taktiež my, a musím povedať, že na to že sme amatéri sa to podarilo viac než fajn. Bola použitá bledá čalúnnicka látka od Takoy a tmavá lazúra, ktoré vyzerajú spolu veľmi elegatne a dizajnovo nevtieravo. 

Kreslo bolo v relatívne dobrom stave. Pružiny aj kokosová doska boli nepoškodené, na ne sme položili nové vrstvy filcu a molitanu aby bol posed mäkší. Všetky čalúnnicke potreby som objednávala priamo na stránke Melli interiéry, kde mi ochotne poradili.

A ako to býva, kreslo si zabýval náš malý veľký chlpatý podnákomník.

A takto vyzeralo pred obnovením. Trošku rozdiel, ale pri troche fantázii a práce sa dá všetko.

Vaša Mary